Volltext Seite (XML)
411 iřśHI 18. Kapon a sroka. (Jordan, Jutrnička 1842, 54.) Stary a šepjerjawy kapon steješe při škličcy bĕrnow před khĕžu pak wołajo kury k sebi pak sam jĕdźo. Bĕše pak runje wulki snĕh a zyma, a duž počachu so tam hłĕdne wroble hnydom k njemu towařšić; tež jena hłĕdna sroka z ponoška přihladowaše. Ale kapon bĕše njepopřaty, zły pachoł a njeda žanemu wroblej blizko. Po khwili přileći sroka dele, sydźe so kusk nazdala a poča rĕĕeć: „0 kaponje, kajki starosćiwy muž ty tola sy za swoje žony, kak lubosće dostojny! kajki wutrobity, rjany młodźenc ty sy, kajka to pycha akrasnosć twojoho rjemjenja a twojich pjerjow, kajkej z wotrohami wobrćnjenej nozy ty jeno tola maš! To tebje wulcyšnje debi. Ale kak ja tebje wobžaruju, kajka to škoda, zo swojich hewak přistojnych wotrohow dla k ni- čemu khodźić njem<5žeš.“ — „„Oho, to žno wĕrno njeje““, rjekny kapon, „,.ja mćžu kaž zemjan hić, hladaj jow!““ a z tym dźĕše wćn z horda wustupujo wulki kruch wot šklički preč. Mjez tym přiskoči sroka, hrabny bĕrnu ze šklički a lećeše na třĕchu. Zjebany kapon hladaše mjerzacy za njeju a dikotaše: „0 ty tajka a hewajka khwaleřska padušnica, tak mi njedyrbi nichtć wjacy přińć!“ Kaž tutćn kapon, tak da so dosć bohačkow a nadutych wot hłćdnych khwaleřskich lišćakow zjebać. CWokolo 1842.) 19. Je to na čo podotone? (Jordan, Jutrnička 1842, 57.) ^fjĕhdy njeseše muž z blĕdym wobličom a šešeratymi włosami ze swojeje khĕže zawjazany połny mĕch a mĕješe mysle j6n na puć ćisnyć. Dźĕše tam swjaty Jan nimo, lubowany wučobnik našeho zbćžnika, a prašeše so: „Što tola maš, bćrčaty mužo, w tym mĕše, zo chceš jo na puć wućisnyć?“ — „„Ach““, dźeše muž, „„ja so z mojeju . T