Volltext Seite (XML)
-I- 379 i-a T A jĕdla bĕ kaž řiwa, lifńs wot, so žrudny da, | Wša cyla třepjetajcy te slowčka zaspčwa: „Sem přišol w prawym času, o pućowarjo, sy — J Ty sy, za kotroh’ž rana mi dźe do wutroby; I Ty sy, za kotroh’ž budźe so twarić za khwilu Z toh’ drjewa domčk pod zemju, twar k mĕrej dołhemu. 11 A štyri deski padnu! — mje zaja ćežkota — Chcych slowčko znjesć a prajić, duž koło pozasta! (tsss.) * Hodowny spew. (Serbske Now. 1868, 409.) Heil’ge Weibnaclit, Fost dor Kiuder. f^wjate hody, swjedźeń dźĕći, Swjedźeń lćšta, wjescla Cyłeho tu křesćanstwa, Zjewće přewinjerja w swĕći, Kiž krej, ćĕło na so wza, Dźĕćatko bu naše dla. Ty sam, Khryšće, najwyšša Sy nam radosć hodowna. Njebjesku ma jandźel jasnosć W polu pola pastyrjow, Jako stupi z njebjesow, Słćdku připowjeda krasnosć: Zbćžnik wam so narodźi Dźensa Khrystus we ćĕli! Haj ty, Khryšće, najwyšša Sy nam radosć hodowna. Mĕr budź, mĕr budź nĕtk na zcmi, Bohu w wysokosći ĕesć! Z dobrym spodobanjom njesć Chcemy wopor z kĕrlušemi