Volltext Seite (XML)
-4- 336 -4- -«** My ryjemy, eymješko wusyjemy, Zo zrosće nam radosć a wjesełe smy. A potom do šule so wrććimy zas’ A spĕwajo khwalimy zbožowny čas. * Spokojnosć. (Zalirodka kwĕtkojta II., 52.) Freund, ich hin zufrieden. (1852.) fjajpokojnosć ja dycham, Njech dźe, kaž Bćh chce! Mam pod mĕrnej třĕchu Bydło zwjeselne. Nĕchtćžkuli błazyn Nima nihdy dosć, Mje pak wohohaća Złota spokojnosć. Njeswĕći rjad swĕcow Mi za wječerju, Njebłyšći so wino W złotym sudobju: To mćj trĕb so přeco Tola namaka A mi słodźi kreńčka Z prćcu dobyta. Njech tež moje mjeno Wšdn swĕt njeznaje, Njepyša mi drastu Hwĕzdy kralowske: Tu česć njedam z rukow, Zo sym serbowska Wužitna a sprawna Duša nadobna. Njech tež horde hrody Kryw mi zapojdźa: Wšak tež khĕžku nizku Słćnĕko wobswĕća. Hdźež ma radosć bydło, Tam so derje spi, Haĕ na židźe, mošku Abo na słomi. Mćj row pyramida Nĕhdy njećišći, Mćj kašć njeb’dźe debić Sceptař maršalski, Ale rćže mĕra Budźa na mni rosć, Dwaj, třo swĕrni spłaknu Pře mnje, to je dosć! ■ * (1863.)