Volltext Seite (XML)
' 295 ■ !*■ >t<-; 5—® •ja *1* B6h žohnuj syw a syjerja! Ty pak wĕř, sprćcny luby, Zo Bćh će dale přewodźa A dopjelnić chce sluby: Zo ći, kiž su tu wučili, Tam zmĕja hwĕzdow jasnosć, J A kiž su wjedli k prawdosći, | Tam zmĕja wĕčnu krasnosć. i * I Přezpolo ducy wot wĕrowanja. Kwasne łopjesko Pjetřkec Lejni a Šudakec Janej w Radcy p. Laza. ^ftĕtk woltař Boži swjećil je A čestny nawdank a swjaty zawdank Waj’ mandźelstwo. Duž čestnej nĕtk waj’ wjezemy Dom klinkotajo a zaspĕwajo Na pyšny kwas. A praša štć so dźiwajo: „Što rjane maće a zaspĕwaće Tak wjesele?“ To powjedźimy zjawnje wšĕm: „Nĕtk je so stalo, štož je so balo A hudalo. Zwjazk lubosćow je swjećeny, Tej čestnej rjanej, nĕtk zwĕrowanej Staj k mandźelstwu. Jank z Leńku wĕnc je wumĕnjal, Je pjeřšćeń nawdał a ruku zawdal I Před wołtarjom. j