Volltext Seite (XML)
-ł— llad podćisui so Knjezewi, Hlaj, to je lubosć Boža. A hdyź we tyśuej hodžiucy, Kaž Hagar, žorło inĕra Sy namakał, hudź dźakowny, Hlaj, to je Boža swĕra. Duž hladaj troštuje do swĕta, Njech ujemće tež a nizkosć Će přerži, moja wutroba, Hlaj, to je Boža blizkosć! (l.januara 1864.) Kliwalba Boža. (Zionske liłosy I, 248.) H^hwałene budź twoje mjeno, Božo, Duelio uajwyšši, Kiž ty dźiwuje we třocli jeno Jene swjate byće sy. Prjedy, dyžli liory bĕchu A na njebju hwĕzdy kćĕchu, Sy ty był a budźeš wostać, Hdyž wšo hudźe swćj kĕnc dostać. Tołsta ćĕmnosć přikrywaše Wysokosć a hłubinu, A ty wšehomćcny dźeše: Swĕtło hudź! a swĕtło hu; 1-*