n i p < r Na diele Richarda Straussa azda najviac sa od- zrkadl'uje prelomovy Charakter doby, v ktorej vzni_ kali posledne vel'ke diela novoromantickeho obdo- bia a kedy sa uz zacinali objavovat hlboke rozpory tejto vel'kej epochy vo vyvoji hudby, prinäsajüce i podstatne zäsahy do tradicnej kompozicnej tech- niky. U Straussa prejavuje sa uz inklinäcia k no- vym myslienkovym prüdom v euröpskej kultüre, ale neprinäsa podstatnejsie narusenie skladobnej koncepcie tej doby. Skör mozno povedat, ze v räm- ci osvedcenych kompozicnych postupov, vyostre- nim uz nastolenych protikladov splnuje poziadavky zvysenej expresivnosti. Jeho novätorstvo spociva v novom roztriedeni uz existujüceho materiälu. I Tieto snahy Richarda Straussa opierajü sa medzi |nym o perfektnü zvukovü predstavivost a vel'kü fantäziu a vynaliezavost v instrumentäcii. Repre- zentujü ich najlepsie jeho operne diela a symfo- nicke bäsne. Alpskä symfönia, ktorü komponoval dlhsi cas v prestävkach popri opernej tvorbe. mä pastoräl- ny, impresionisticky Charakter. Predstavuje sührn zäzitkov z malebneho prostredia Älp v okoli Gar- mischu, kde mal skladatel' svoje letne sidlo. Ob- dobie v ktororn vznikala, vyznacuje sa vel'kou sty- lovou rozmanitostou skladatel'a. Ved’ sücasne pra- coval na dielach vel'mi charakterove odlisnych. Symföniu instrumentoval v tvorcej prestävke medzi II. a III. dejstvom „Zeny bez tiefia“, v zime r. 1914. Medzi Domesticou a Alpskou symföniou uplynulo takmer 10 rokov a täto dlhä prestävka vzbudila domnienku, ze skladatel' zanechal sym- fonickü tvorbu. Präca na skizäch symfönie plynula vol'ne, tak ako zbieranie zäzitkov a impresii. Vyraz symfönie pohybuje sa od farbitych näladovych obräzkov az po tusenie elementärnych prirodnych sil, tak mar- kantne vystupujücich do popredia präve v süvis- losti s oblastou inspiräcie. (V süvislosti s touto te- mou spomenme aspon Lisztovu Horskü symföniu, ^Joväkove Tatry a v nasej literatüre Cikkerove Ta- ranske potoky, alebo suitu Tatry od Zimmera). Richard Strauss koncipoval symföniu v jednocas- tovej forme, obsahujücej v sebe vsetky styri cha rakterove typy casti tradicnej cyklickej formy. Osobitosfou diela sü programove zäpisy v parti- türe ako napr. Noc, Vychod slnka, Vystup, Cesta popri potoku, Vodopäd, Kvetnatä lüka a pod. Skladba, ktorä bola po prvy raz predvedenä v druhom roku prvej svetovej vojny, je skvele virtuözne instrumentovanä a fantäzia s akou je farebne realizovanä plne stoji v sluzbäch koloritu prostredia. A-672459 — ZT 02 2196-a