Volltext Seite (XML)
„Premierou Tristana, rovnako ako dielom samym, bol vyko- nany mohutny, skoro züfaly skok dopredu do oblasti niecoho Noveho, co malo byt iba ziskavane,“ uviedol o svojom diele säm Richard Wagner. Este v predvecer 50. vyrocia Wagne- rovej smrti ho Zdenek Nejedly oznacil za „otca hudobnej reci 20. storocia“. Epochälny vyznam Wagnera spociva aj v tom, ze systemom a vyrazom svojho umenia provokoval a podnecoval svojich nasledovnikov k odvahe a tvorivemu zäpalu. Jeho vplyvu neunikol Richard Strauss, ba ani Claude Debussy, ktory sa s Wagnerom stretol v roku 1883 v Benät- kach a neskor navstfvil niekol’kokrät aj Bayreuth. Friedrich Nietzsche, nemecky filozof a Wagnerov priatef, ho oznacil za majstra miniatüry: „Wagner je vraj najväcsi v malom“. Jednym z jeho najcharakteristickejsich vyjadrovacich pro- striedkov sü leitmotivy, z ktorych tkä koberec svojich ne- konecnych melödii. Druhym najdölezitejsim vyjadrovacim prostriedkom Wagnera je zvuk orchestra. Svojou orchesträ- ciou, kde kazdy nästroj mä vlastny Charakter a je povyseny na nositel’a symbolov, pripravuje Wagner nekonecne jemne umenie prechodov a nälad. Tak tomu bolo u Wagnera v näznakoch vzdy, naplno vsak svoje umenie orchesträcie rozvinul v opere Tristan a Izolda. Wagner sa opere upisal uz roku 1832 a do roku 1868 skomponoval celkom trinäst’ opier. Medzi jeho prve operne diela patria: Die Hochzeit (Svadba, 1832), Die Feen (Vily, 1833), Das Liebeverbot oder die Novitze von Palermo (Zäkaz läsky alebo novicka z Palerma, 1834) a Rienzi (1838 - 1840). No az opera Der fliegende Holländer (Blüdiaci Holand'an, 1843), v ktorej sa odklonil od napodobnovania talianskych a francüzskych vzorov, znamenala nästup novej opernej ery. Nasledova- li opery nacierajüce do nemeckej mytologie (Tannhäuser, 1845; Lohengrin, 1845/1846), no tie este plne nevystihovali Wagnerovu snahu po koncepte zjednoteneho umelecke- ho diela (Gesamtkunstwerk). Pocas präce nad tetralögiou Prsteh Nibelungov (1848 - 1874, Zlato Ryna, Valkyra, Sieg fried, Sümrak bohov), v ktorej sa do hudby zhmotnili Wag- nerove zäsady Gesamtkunstwerku a zäsadne sa premenil jeho hudobny styl, napisal operu Tristan a Izolda (1865) a vzäpäti üsmevnü operu Die Meistersinger von Nürnberg (Majstri speväci norimberski, 1868). Opera Rienzi, posledny tribün (WWV 49) bola v poradi tretim opernym opusom skladatel’a. Wagner mal asi dvad- satsest’ rokov, ked’ sa po prvy raz zoznämil s anglickym romänom Sira Edwarda Bulwera Lyttona Rienzi, posled ny rimsky tribün, ktory bol hned po zverejneni prelozeny do nemeckeho jazyka. Bohatiersky pribeh l’udoveho hrdinu,
