voval hudobny talent, chudobnä rodina si nemohla dovolit’ poslat' Arama na formälne hudobne stüdiä. Az roku 1921 (ked’ sa jeho starsi brat Suren üspesne presadil v podnika- nf) prisiel do Moskvy, kde sa zapfsal na biologicke oddele- nie matematicko-fyzikälnej fakulty Moskovskej univerzity a sücasne zacal navstevovat’ Gnesinov hudobny a pedago- gicky Institut (1925) zaoberajüc sa u Michaila Gnesina hrou na violoncelo a kompoziciou. Z tejto doby pochädzajü aj jeho prve kompozicne pokusy v podobe sentimentälnych romancf a poetickych klavirnych skladieb. Po ukoncenf stüdii sa roku 1929 zapfsal na Moskovske konzervatörium a pod vedenim Nikolaja Miaskovskeho sa zacal inten- zfvnejsie zaoberat’ kompoziciou. Absolventskä Symfönia c. 1 (1934/1935) mu ziskala priazen publika i odbornej kritiky. Uz tu sa prejavili charakteristicke crty jeho rukopi- su: iskrivä instrumentäcia, zivy rytmus a vplyv armenskej l’udovej melodiky. Chacaturianova hudba je hlboko spätä tiez s ruskymi hudobnymi tradiciami: s tvorbou Cajkovske- ho, Balakireva a Rimskeho-Korsakova, v ktorej sa ozyvajü orientälne i exoticke töny hudby podkaukazskeho regionu. Poetika jeho tvorby sa vsak od nich vyrazne odlisuje. Cha- caturian bol v rodinnom i spolocenskom prostredi bytost- ne zviazany s kazdodennym zivotom armenskeho lüdu a tento zäklad sa ako nit’ prelina jeho celozivotnou tvorbou. Ovplyvneny francüzskymi impresionistami a tiez tvorbou Stravinskeho, Prokofieva a Hindemitha sa nakoniec nasiel v siroko klenutych melodickych fräzach s vyrazne lyrickym näbojom, v ostrej a pregnantnej rytmike, bohatej a pestrej instrumentäcii a v harmonii vychädzajücej nielen z armen skeho, ale tiez z ukrajinskeho, gruzinskeho, azerbajdzanske- ho a turkmenskeho folklöru. Zaujimavostou nesporne je, ze jeho najlepsie diela vznikali v zlozitej spolocenskej situäcii. Hoci roku 1938 (v casoch stalinskeho teroru, masoveho za- tykania a perzekvovania) bol nüteny napfsat’ Piesefi Stalino- vi, neskör v armenskom üstrani napfsal balet St’astie a pocas druhej svetovej vojny balet Gajane so svetoznämym Sabl’o- vym tancom. N obdobi druhej svetovej vojny vznikol v Dome tvorivosti na brehu Moskvy tiez jeho Koncert pre husle a Orches ter d mol op. 46 (1940), ktory je odbornikmi povazova- ny za Chacaturianovo najlepsie dielo. Trojcast’ovy koncert v duchu romantickej koncertantnej estetiky napfsal skla- datel speciälne pre geniälneho ruskeho huslistu Davida Oistracha. Uz od prvych tönov solovych husli je zrejme, ze ide o hudbu nesmierne spontännu, ktorä nepoznä po- chybnosti a vähania. Prvü cast’ Allegro con fermezza cha-
