hudbu a hläsala poziadavku bezprostrednej zrozumitel’nosti hudby pre siroke masy robotnikov a rol’m'kov. Naproti tomu Asociäcia pre sücasnü hudbu (1924) odmietala „hudbu ako ideologiu“ a snazila sa nadviazat’ medzinärodne kontakty uvädzamm südobych svetovych titulov. Krehkä rovnoväha sa vsak zanedlho porusila v prospech Asociäcie proletär- skych hudobm'kov, co malo znicujüce dösledky na kvalitu hudobneho vzdelävania. Zächrannym päsom mnohych skladatel’ov sa stalo motto „socialistickeho realizmu", ktory sa dal jasne definovat’ v oblasti hudobno-dramatickych ci vokälnych zänrov. Tazsie vsak bolo definovat’, co znamenä v oblasti absolütnej instrumentälnej hudby - symfönie, koncertu. Niektori sa opierali o slovo a program, ini sa spo- liehali na näzov ako epigraf a len niektori d’alej pisali ab- solütnu hudbu. V tejto umelecky rozporuplnej a vzrusenej dobe porevolucneho Ruska vstüpili do hudobneho diania traja stylovo rozdielni süputnici: Sergej Prokofiev, Dmitrij Sostakovic a Aram Chacaturian. „Umelec a lud. Tato vzäjomnä väzba je okamzite zrejmä, ak sa zamyslime nad umenim Arama Chacaturiana. Je to umelec skutocne späty s l’udom, s jeho hudobnou a bäsnic- kou tvorbou, obdareny vzäcnou schopnost'ou vidieta chäpat svet, zivot, sücasnost' tak, ako ich vidi a chäpe rozum, srdce a dusa Judu. V tom nenarusitelnom spojeni je zdroj najziv- sieho optimizmu a duchovneho zdravia Chacaturianovej hudby. ... ,Zürodnil‘ nove, nikym pred mm nedotknute pole hudobneho folklöru Zakaukazska a vychädzajüc z tradicie ludovej a profesionälnej hudby vytvoril diela neopakovatel- ne svojbytne a pritom hlboko sücasne, preniknute rysmi sku- tocneho novätorstva!“ zhodnotil roku 1963 prinos Arama Chacaturiana do pokladnice ruskej hudby Dmitrij Sosta kovic. Cesta Arama Chacaturiana k hudbe nebola jednoduchä a priamociara. Jeden z najpopulärnejsich skladatel’ov ar- menskeho pövodu este vo svojich osemnästich rokoch nemal ponatie o bohatstve a kräsach klasickej hudby, ani o hudobno-teoretickych zäkladoch kompozicie, hoci s tra- dicnym hudobnym zivotom sa stretäval uz vo svojej ranej mladosti. V devätnästich rokoch nepoznal noty a v trid- siatich rokoch bol este stäle studentom Moskovskeho konzervatöria. Aram Chacaturian, pochädzajüci z rodiny chudobneho armenskeho knihovnika z Kodzoru pri Tbilisi, vystudoval v hlavnom meste Gruzinska najskör obchodne uciliste. Armenska komunita v Tbilisi aktivne pestovala svoje zvyky i l’udovü hudbu, a tak uz v ranom detstve Aram nasiakol armenskym folklörom. Hoci vel’mi zavcasu preja-
