z elitnych svetovych telies. Vykony hosfujüceho Orchestra ocenovalo publikum obrovskymi oväciami. Orchester zacal pisat’ svoju histöriu roku 1870, ked’ v Dräzd’anoch oficiälne otvorili prvü mestskü koncertnü sieh. Na rozdiel od dvornej kniezacej kapely - Stätneho saskeho orchestra - vznikol v Dräzd’anoch Orchester, ktory slüzil mestiackej a zivnostnickej vrstve. Jeho korene boli späte s ovel’a starsou - 450-rocnou histöriou prveho mestskeho hudobneho telesa, ktore prakticky pösobilo az do 19. storocia. Oficiälny vznik orchestra pod näzvom Zivnostnicka kapela je späty s novopostavenou mestskou budovou a koncertnou sälou, ktorä slüzila mestiactvu pri röznych pnlezitostiach az do jej znicenia pocas druhej svetovej vojny. Orchester vystriedal niekolko pösobisk a od roku 1969 sa jeho permanentnym sidlom stal Paläc kultüry v Dräzd’anoch. Näzov „filharmönia“, po prvykrät pouzity roku 1908 v süvislosti s filharmonickymi koncertmi, prevzal Orchester ako jeden z prvych roku 1909, ked’ pod näzvom Dräzd’anskä filharmönia vycestoval na koncertne turne do USA a od roku 1915 uz fungoval pod tymto oficiälnym näzvom. Na cele orchestra sa vystriedalo viacero vynikajücich dirigentskych osobnosti, v 30. rokoch 20. storocia bol jeho sefdirigentom Paul van Kempen, d’alej legendärny Artur Nikisch, Hermann Abendroth, Hans Knappertsbusch, Fritz Busch, Erich Kleiber a Joseph Keilberth. Orchester znova prebudoval po druhej svetovej vojne jeho hlavny dirigent Heinz Bongartz. Sefdirigentom orchestra bol aj Kurt Masur, ktory neskör prevzal vedenie Gewandhaus orchestra a nakoniec funkciu umeleckeho sefa Newyorskej filharmönie. Nove perspektivy po zjednoteni Nemecka roku 1990 postupne otvorili orchestru moznosti umeleckeho rastu, vymeny a hosfovania medzinärodne uznävanych umeleckych osobnosti a skvalithovanie kvalit orchestra. V poslednych sezönach s Dräzd’anskou filharmöniou spolupracovali vynikajüce dirigentske osobnosti, ako Michel Plasson, Marek Janowski a od sezöny 2003/2004 Rafael Frühbeck de Burgos. Osobnä charizma dirigenta, jeho umelecke sküsenosti sa pozitivne odzrkadlili na vykonoch a präci orchestra. Orchester pod vedenim svojho sefdirigenta realizoval mnozstvo koncertov doma i v rämci koncertnych turne. K najüspesnejsim nahrävkam orchestra patria tituly R. Straussa - symfonicke bäsne Don Juan, Till Eulenspiegel a Don Quixote, Alpskä symfönia a suita z opery Gavalier s ruzou, d’alej nahrävky z tvorby R. Wagnera, A. Brucknera a J. Brahmsa a vyhl'adävane slävne „pridavky“ z edicie orchestra. Dräzd’anskä filharmönia so svojim sefdirigentom Rafaelom Frühbeck de Burgos roku 2005 podnikla üspesne turne do Spanielska a do Juznej Ameriky, v nasledujücom roku do Svajciarska, roku 2008 do USA, Korey a Japonska.