-E- 407 -§► 8. .Tarowc a slowčina. (iffarowc dźcše nĕhdy k slowĕinje, kiž njedaloko wot njeho steješe: „Ja oe wobžaruju, wbolia susodźinka, zo ty žadyn tak spodobny zrbst, tak wosebne lisćo, tak rjane a wonjate kćenje nimaš, kaž dźĕ ja.“ — „„To ja drje nimam, mćj přistojny susodo““, wotmołwi slowčina, „„ale čehodla zabudźeš ty moje płody z twojimi přirunać?““ (Wokoło 1880.) * 9. Wowčeř a wjelk. ^p^owčeř přinjese sebi cyle młodeho wjelka z lĕsa domoj a mĕnješe, zo sebi na nim dobreho rjećaznika před wowčeřnju woćehnje, dokelž wćn wo rubjenju a torhanju ničo njewĕdźeše, tež ničo tajke hišće woptał njebĕ. Wjelk bĕ skludny wotrostł a zdaše so na swoju słužbu dobry być. Ale što mĕješe być? Nĕhdy skoči wćn tola do wowcow, popadźe jenu a poča ju žrać. „0 ty njedušniko 11 , dźeše wowčeř rozhnĕwany, „duž ty tola swoje přirodźenje po wšej mojej prćcy a dobroće pušćił njejsy! Ja hižo widźu, zo dyrbju će samsneje hroznosće dla zarazyć, kotrejež dla dyrbimy twojich starych zabijeć. 11 (Wokoło 1830.) 'X 10. Lisćik, lirochowe zornjatko a kamješk. ffeisćik a hrochowe zornjatko dźĕštaj nĕhdy do cuzhy, lisćik so přewalowaše a zornjatko so kuleše. Ducy po puću nadeńdźeštaj tak wysoku a nahłu horu, zo so za cyły dźeń lĕdma na nju zdrapaštaj. Na horje prošeštaj kamješk wo hospodu; t6n so jimaj dźiwaše a smĕješe, bĕ pak jimaj k woli. Zornjatko přilehny so zady kamješka lisćikej a wotpočowaštaj. Lĕdma pak bĕštaj so dolehnyłoj, přićeže sylny wichor a zhrabny lisćik sobu preĕ, a zornjatko kuli so po horje dele. Duž hakle poča so kamješk smjeć, zo so *S“