Volltext Seite (XML)
Tež bož'mje di, m6j přeoelo, A hdyž je słOnčko hasnylo, Ja spomnju husto na tebje, Ty bĕ mi zbože najwysše. A njewidz'u wjac’ tutćn kraj, Mi twoju lubosć zakhowaj — Ta stajnje wobohaća mje, Mi hewak wso, wšo jene je! * Na meju. (Łužičan 18C5, 83.) (St. 1 a 4 w 1. 1865, 2 a 3 1872 pĕsnjena.) Komm, liebor Mai, und mache. (1801.) ŠJpgćj, luba meja, dz'ĕJać Haj z nowa zeleny, A fijaJkam daj kćĕwać Mi drobnym při rĕcy; Kak rady chcyJ ja tola Zas widz'eć fijalku A čerstwy won do pola Hić sćežku zelenu. So rjanosć woblekaju Drje tež tu zymske dny, Lćd, snĕh a sanki maju Swćj njemĕr wjesoly. Wot drjewkow khĕže dźĕlać, Přasć, pisać, bajki bać, Hrać hrajki, wječor spĕwać, To chce so malko zdać. * 1. recens. z 1. 1865: Nĕ, ptačkow zahwizdanje A kwĕtki na brjćžku A wonkach zejhrawanje Mi lubše wĕcy su. — To nĕtk tam steji w kuće Mćj konik drjewjany, Mi nohi wjaznu w błćće Přez puć a zahrody. Duž meja čiń na swĕći* Kraj młćdny, ćopliši, To žebrja wšitke dźĕći: Acli smil so nad nami! O pćj a prjćdcy dele Dosć přinjes rćžičkow, Tež sołobikow wjele A rjanych kokulow! (1865.) P«5j, přehrĕj bćrzy hona, Zo wžitko zaso kće, To dźĕćo, kiž nĕtk atona, So z hłosom zraduje.