Duž derjc mi je, pud njedeži mje, A runjež horje a dele dźe, Wšak sořobik nazdala spĕwa. * Nakrajne žiwjenje. (Pjekarjowe śalske spĕwy II., 84.) Ihr StUdter, sucht ihr Freudo. ^hceš, mĕsto ćĕsne, radosć, To postup won na kraj; Wjes wšitku wobzelenja Tu swobodnosće raj; Tu bohačk njezatwarja Nic sJćnea, mĕsačka, A wjeĕor wšudźe widźeć Je kćžda hwĕzdźička. Tu widźimy, kak mile Bćh ruku wotewri, Kak dešć a slćnco holu A hona ponowi; Tu zahrody nam kćĕja A žita žořmuja, A w lĕsku, hajku ptački Nam darmo hercuja. Tež korjeni spĕch, dźĕlo Nam jĕdło snadniše, A mjerznjenje a horcosć Mysl dobra přewinje; Haj, chceće radosć widźeć, Wy lubi mĕšćenjo, To za ruku so přimńće Won na kraj pućujo. * (Wok. 1800.) (Wok. 1860.)