-t- 363 -I- -I** 11 Wćń kwĕtkow nalĕtnja Loft mile překhadźa. Přez kerk a ćerń rćžk hajniski We wjes’łym doklinĕenju rži. Ldšt je lĕs atd. Hdźež wćfiko pohladnje, WSo rjane, pyšne je; Do ptaĕkow spĕwa chorneho Zynk našich hłosow mĕša so. Lĕšt je lĕs atd. Zynk spĕwa, žołmuje, Přez hory, doły dz'e, Jĕn miłe dychi roznjesu Přez haj a holu zelenu. Lćšt je lĕs atd. (Wok. isoo.) * Lĕsne ptaĕatko. (Pjekarjowe šulske epšwy II., 88.) Ieli geh’ durch einen grasgrttncn 'Wald. ^a du přez zeleny, trawny lĕs A słyšu tam ptaĕata spĕwać; Te hwizdaju a zafifola A kćždy husliĕki swoje ma, Te słyšu ja lubjerad dźĕłać. O fifol jeno, knjez sołobik, Štć pišćele twoje rad moli? Štož žiwjenje ma w tej zelenej stwi, To wucho nuternje nakhili, Rad k twojemu kĕrlušej zwoli. Nĕtk mĕrić hory a doły mam, Wot nazdala sołobik spĕwa;