Hdz'ež dźĕćom zablyšćeja Te štomy swĕćkate. A knihi, lube hrajki, Psyk, wowcki na polu A pupy, rjane majki, Nam wobradźene su. Duž sy nam zyma prawa A witaj snĕhojta, Sy rćže tež nam wzata: Nam kćĕja wjesela. (Januar 1864.) , Ich liab’ mich ergehen. Ifa z wutrobu, z ruku ' Oheu po m Wotčinska lubosc. (Serbgko Now. 1854, 93.) z wutrobu, z ruk' Sym podal so ći, 0 krajo lubsi, slawny, Mdj krajo serbowski. i Oheu pobožnje dźeržeć ! Na prawdu a ĕesć ! A Serbstwu swĕrny wostać j A w wutrobje jo njesć. Mi wutroba sapa, Tak dobra ći je, Ty krajo wĕry, swĕrny, Hdźež serbska lubosć kće. : Bdh luby clicył krućić } Tu młodu mi krej, j Zo žołmi strowa, ćiła ibosć kće. j We mocy ryćeřskej. Bćh sylnu mi ruku A wutrobu daj, Nĕtk žiwy być a wumrjeć Za swjaty wćtcny kraj! Jĕcharjow spĕw. (Serbske Now. 1854, 36.) . Morgenrot, Morgenrot. d^erja wy Swĕćiće mi do bilwy.