^ „Nĕ, wjelko“, liška wurazy, „Ce była wĕčna škoda; Tak młody, rjany, nadobny Hajuk, dušu! tež ći woda. : Ja prošu, modlu, klaknu so, Kaž bratra liajńka znaju, — Haj, swoju kožu zawĕrno Za twoju kožu staju!“ Duž tyšny wjelk so spokoji A lišcy žeńtwu lubi; A mjez tym bola zaklinči, Hajńk dźe a na rńžk trubi. So liška ruče woliladuje, Wjelk so k njej troštny sinĕje, „0 lubši wjelko! što to je? Mi wutroba so škrĕje! Tńn hajńk, acb to tńn prawy njej’, Ja njeznaju prńšk jebo — O to je jĕra solotej! Ja njestupju před njeho. Swńj testament piš, błupjenče! Piš, wjelko!“ liška rjekny, A smĕjo mydło wjezeše, A z čiłej kožu ćekny. * * ! 2*