„Ty so daš mi za to šam“, Kajku zbćžnosd přez to mam! Najbohatši sym ja khudy W njebjesach a swĕće tudy. * Kĕrluš k nowemu lĕtu 1846. (Tydź. Now. 1846, 1.) Wćtče wjeršny na njebju, Ty žčrło dobroty, Před tebje stupa z nadźiju Naš hłčs a modlitwy. We twojim mjenje najprjedy To lĕto spĕčnjemy, So twojej hnadźe podamy; Budź ty nam ščedriwy! Njech kĕždy dom a wosada A kral a wyšnosče So twojej hnady wjesela, A wrććej njezbože. Mćc, hnadu, swĕtło wšitkim sćel, Kiž wuča, wuknjeja, Njech žadyn błud a njepřećel To stadło njetorha. Njech po wšĕm kraju kapaju Nam dale k žiwnosći Te twoje stopy z tučnosću, Zo smy my skubłani.