■ 103 3* Ja nošu nozy drjewjanej, Kiž krej a mjaso nimatej.“ A dokelž psa wćn kedźbu nima, Tam husto nimo khodźicy, Kažkuli zakhadźa a přima: To zlehny so hnĕw psykowy, Hač naposledku njeblawknje, Hdyž invalida nimo dźe. * * * Chceš wotbyć blawkarjow, złych ludźi, Zacp jĕdojte jich nadpady; To dźĕ jich złĕsć najlĕpje skludźi, Hdyž smĕješ so a zmĕrom sy. Štĕž pak so z nimi škerjedźi, Złe hĕrše sebi načini. (u.|4. lsss.) * 79. Jehnjatko. (Zahrodka kwĕtkojta II, 41.) 3-nĕhbĕłe młode jebnjatko Na pastwu nĕhdy dźĕše, A po dźećelku skakajo Tak zlĕštne, wĕlne bĕše. Hop, hop! přez pjeńki, kamjenje, Tam khroble sahi dźĕła; „Stej, dźĕćo, stej! to budźe zlĕ!“ Mać woła a so hnĕwa.