HE- 97 -t~ ■**¥ "Wĕš pak, hdyž ja so wupinam A swoje koło pokazam, Zo swĕdči cyła wjes: Kak moje pjerjo kćždźičke Třibarbne słćnčko krasne je A ja sym rjeńši knjez.“ So słćnčko pawej smĕješe A dźeše: „„Kak dha telidy je, Hdyž nĕc de wobkhadźa? Zo ty był rjeńši, sławniši,* To jenož w twojej błowje tči A dźĕĕi wołaja!““ Hdyž liordosć koho wobeńdźe, Tńn sam so wjacy njeznaje; Złe hńrše pak so zda, Hdyž wupjera so małuški, A starši a ĕim błupiši Tu khudu hordosć ma. (lo.ja. 1852.) # 75. Bože žohnowanje. S> swĕće dźĕše Bože žohnowanje, Bĕ runje z nĕšto domow wuhnate, * l.recens.: Štož na tebi so miśkori, To wote mnje su požčenki, A nihdźe njewĕrja!