Volltext Seite (XML)
XXXVII loniskimi wulki strach a wulka lĕnjosć wo dokonjenju powolanskich winowatosćow, dokelž mĕnjachu, zo Knjez w najbližšim ĕasu přińdže. S. japoštoł chce jich toliodla’ z listom powuĕić, zo Knjezowy jń-ikliad tak blizko być njemože, dokelž znajmjenja, kotrež maja před nim so pokazować, so hišće njestawaja, a ehce napoininać, zo liychu pilnjo sivoje powołanske winowatosće dokonjeli. ’ 2. List je pisany w ĕasu, w kotrymž bĕštaj Silvanus a Timotheus hišće při l’awole, jeho w japoštołskim dźĕle podpjerajcy (1, 1), iiotajkim tež w Korinthu, jakož prĕni list, w 1. 53 abo na spočatku 1. 54, dokelž pozdźišo njenainakamy Silvana dalo w l’a- wołowym towařstwje. 3. 'Wopřijeće. Tež w tom lisće možemy tesamo 4 dźčlo rozeznawać, jakož w prĕnim. \V narĕći (1, 1 —12) dźakuje so po postrowjenju s. l’awoł Bohu za wu- trajnu wĕru, kotruž Thessaloniscy w přesćčhanjach wopokazachu, a w kotrejž stajnje rosćechu, za čož budźa wot Boha wččnje mytowani. \V prčnim džčlu (2, 1—17) dopokazuje, zo Knjezowy přikhad tak blizki liyć njemćže, dokelž připowčdźeny wulki wotpad wot wčry so hišćo njesta, tohodla nje- smčdźa wĕrić falšnym wučbam abo listam, wopačnjo jeinu připisowanym, alo dyrbja swčrni wostać dostatym wčrnosćain. W druliim dźčlu (3, 1—15) napomina, zo bychu Thessaloniscy za njolio prosyli, zo by wumćženy był wot spjećiwych čłowjekow, a wupraji swoju nadźiju, zo wutrajni wostanu w křesćanskim žiwjenju a zo so, hačrunje k lirčšniwosći nakhileni, k dobrym počinkam wobroćeć procuja. \\e wobzainknjenju (3, 16—18) požohnujo jich a připisujo ze samotnej ruku postrowjenja, zo bychu tak iiřeswčdčeni byli, zo jo list wot Pawoła pćsłany. Pastyřske listy. Listaj na Timothea a list na Tita mjonuja so wot najstaršich časow scm pa- styfske listy po jich zamčru a wopřijeću. Wučorjo a profetowje rčkachu liižo w sta- rym zakonju pastyrjo. „,Ta clicu wam pastyrjow dać, kotřiž budźa was pasć z mu- drosću a wučbu" (Jor. 3, 15). Khrystus sam přirunawa sebjo a swojo skutkowanjo z pa- styrjom: „Ja syin dobry pastyř. Dobry pastyf dawa swojo žiwjenje za swojo wowcy“ (Jan. 10, 11) a swojieh japoštołow wučeše Jčzus, zo bychu za wčriwych dobri pastyrjo byli; n tohodla najiomina Pawoł mčšnikow z Efesa: „Kedźbujćo na sebjo a na cyłe stadło, w kotrymž je was Ducli swjaty jako biskopow postajił“ (Jap. sk. 20, 28). Tak rčkaju z najstaršich časow mčšnicy pastyrjo, a rozwučenja, z kotrymiž so do jich za- stojnstwa zapokazuja, pastyfske rozwučonja. Tajko rozwučenja maja mjonowane tři listy za swoje wopřijeće. Swjaty Pawoł rozestaja w nich najwažnišo winowatosće, najnuzniše počinki křesćanskeho wučerja a napomina swojeju wučownikow, kak mataj swoje zastojnstwo dokonjeć. Listy płaća tohodla jako zakładne wučby duchowneho žiwjenja a skutkowanja. 10. Preni list na Timothea. 1. Tiinotheus. Na swojim druhim japoštołskim pućowanju přińdźe s. Pawoł do mało-asiskeje krajiny Lykaonije, do mĕsta Lystra (Jap. sk. 16, 1), hdźez bč hižo na swojim prčnim pućowanju křcsćansku wosadu załožił. Tu nadeńdźe młodźenca Ti- mothea. Jeho nan bĕ pohan, jelio mać Eunika a tuteje mać Lois bĕštej rodźenej ži- dowcy a buštej najskeršo wot Pawoła samoho do křesćanskeje cyrkwje přijatej a wu- znamjenještej so přez krutu wĕru (2. Tim. 1, 5). Wot njeju bu Timotheus derje ku- błany a wučeny. Cyła wosada česćeše pćcćiweho młodźenca a poručeše jeho s. Pawołej, tak zo sebi jeho tutćn za swojeho towafša a pomocnika při wopowĕdowanju s. evan- gelia wuzwolj. Wćn přewodźeše s. japoštoła ze Silasom a Lukašom do Macedonije,