Volltext Seite (XML)
Prĕni list s. japoStola Pawoła na Korintliskicli, 7. 8. 263 32. Clieu pak, zo byšće bjez starosće i)yli. Štož je nježenjeny, stara so wo to, štož jc Knjezowe, kak by Bolm so spo- dobal. 33. Štož pak je ženjeny, stara so wo to, štož je swĕtowe, kak by žonje so spodo- bał, a je dźĕleny. 34. A njewudata žćnska a knježna mysli, štož je Knjezowe, zo by swjata była po ćĕle a duchu. Kotraž pak je wudata, mysli na to, štož je swĕtowe, kak by mužej so spodobała* 35. To pak k wašemu wužitku praju, nie zo bych wam kosydło naćisnył, ale dokelž je čestne a dokelž mćžnosć dawa, bjez zadźĕwka k Bohu so modlić.* 36. Jelizo pak nĕchtć mĕni, zo budźe njeĕesć za jeho knježnu, dokelž je přez lĕta a tak so stać dyrbi, ĕiń, štož clice; wćn njelirĕši, hdyž ju wuda.* 37. Přetož, štćž je w swojej wutrobje kruty wobzamkuył, bjez nuzowanja, swoju wolu w mocy mĕjo, a tak rozsudźił w swojej wutrobje, swoju dźowku wobkho- wać, ĕini derje.* 38. Tuž, štćž swoju dźowku wudawa, čini derje; a štćž ju njewudawa, ĕini lĕpje* 39. Žona je zwjazana na zakoń, doniž je jeje muž žiwy; wumrje-li pak jeje muž, je swobodna; njech so wuda, koinuž chce, jenož w Knjezu.* 40. Ale zbćžniša budźe, wostanje-li tak po mojej radźe; mĕnju pak, zo mam tež ja Ducha Božeho.* STAW YIII. Hac runje wot přibćžsliich woporow jĕsć samo na sebi njeje zakazane, dokelž přibćh žaneje mocy nima, njesmĕ so tola jesć, hdyž jo to přećiwo přeswĕdĕenju abo slabym kpohorškej; hewalc pak jicli wužiwanjo abo njewužiwanje njecini ĕłowjeka lĕpšeho. w o tom pak, štož so přiboham wopruje,* wĕmy, zo wšitcy wĕdomosć mamy. Wĕdo- mosć naduwa, lubosć pak natwarja.** 2. Jelizo pak nĕehtć mĕni, zo nĕšto wĕ, njeje hišće dopćznał, kaž by mĕł wĕdźeć.* njesmĕ swet a jelio wjesela a kubła přejara lubować, ale smĕ jo tak mĕć a wužiwać, jako by jo njemĕł a njewužiwał; a tež horjow tohole swĕta njesmĕ so přejara bojeć. — 34. To je najwosebmši wužitk knježnistwa, zo može knježniski cyle słužbje Božej so swjećić, ženjeny pak je mnohim swĕtnym zwjazkani a starosćam podćisnjeny. — 35. To pak je dobra rada, kotraž budźe wam wu- žitna, ale njeje kaznja, kotraž by wam swobodnosć wzała jako kosydło; tuta lmada powjedźe was k wyššim zasłužbam, k wjetšej dospołnosći. — 36. Hdyž knježna njezhrĕši, kotraž so wuda, nje- zlirĕši tež nan, kiž swoju knježna wuda, hdyž so jemu wužitne być zda a lidyž so boji, zo by za nju woliaiibiwe było, hdyž muža njedosta, hac runje je při lĕtach. 37. Hdyž nechto cyle ze swojeje dobreje wole, ani zo bychu druhe wobstojenja k tomu nuzowałe, swoju dźowku njewuda, cini derje. — 38. Prĕni čini derje, dokelž swoju dźowku wudawši njezlirĕši; druhi pak čini lĕpje, dokelž to wu- zwoli, štož jo dospołniše. — 39. Štož je Pawoł wo knježnach prajił, přistaja nĕtk tež wo wudowach; tež wone mćža so znowa wudać, tola dyrbja přitom zwjazk z Khrystusom wobkhować, t. r. sebi křesćana za mandźelskeho wzać. — 40. Tež wudowam płaći rada, zo wudowy wostanu, dokelž budźa zbožowniše a tež zbožniše, hdyž so njewudadźa, zo bychu ćim swĕrnišo Bohu słužić mćliłe. Tule radu dawa Pawoł, rozswĕtleny wot hnady Ducha swjateho. VIII. 1. Swjaty Pawoł bu wot Korinthskich tež prašany, hač je dowolene mjaso wužiwać, kotrež bu wot pohanow přiboham jako wopor přinjesene. Tajke wopory buchu jeno zdźĕla spalene, wjetši dźĕl woporneho mjasa dćstachu popja, abo tež woprowacy; ćile přihotowacliu w přibćžskim domje hosćiny, na kotrež přećelow přeprosycliu, abo wutrjebacliu mjaso k wšĕdnym jĕdzam, abo předawachu je tež druhim. Tak mĕjachu křesćenjo wjacoru přiležnosć, woporne mjaso wužiwać, abo při hosćinach, na kotrež buchu wot pohanskich přecelow přeprošeni, abo zo tajke mjaso kupichu. Nĕkotři bojachu so woporneho mjasa tak jara, zo cyle mjasnych jĕdźi so zdźeržachu, druzy pak dźiwachu tak mało na to, zo so tež na samycli wopornych hosćinach wobdźĕlichu. Japoštoł wuči nĕtko, zo je samo na sebi wužiwanje tajkich jĕdźi njewažne, tola njesme so stac, hdyz je to słabšim k pohorškej. ** Kotřiž woporne mjaso wužiwachu, zamołwjachu so ze swojim lĕpsim spćznacom, zo dźĕ přibolii ničo njejsu a zo z tym swoju wĕru njezaprĕja. Pawoł je wo tom z nimi teje sameje mysle, prĕje pak, zo ma tale wĕdomosć skutki rjadowac, to ma lubosć cinić; wĕdomosc bjez lubosće naduwa čłowjeka, tak zo bližšeho zacpĕwa, lubosć pak zbudźuje ponizne zmyslenje. 2. Štćž je swojeje wĕdomosće dla nazdaty, dopokazuje přez to, zo jeho wĕdomosć prawa njeje, dokeiž tajkej so naduwacej wĕdomosći pobrachuje na ponižnosći; kćžde cłowjeske spćznaće je tola nje- dospołne.