Volltext Seite (XML)
262 Prgni list s. japoštoła Pawoła na Korintliskich, 7. 15. Jelizo pak njewĕriwy so dźeli, njech so dźeli; přetož njeje zwotroĕeny liratr ani sot-ra w tychle wobstojnoseacl); w po- koju pak je Boh nas powolał.* 16. Přetož wot kolio wĕš, žona, zo rnnža wurnožiš? abo wot kolro wĕš, mužo, zo žonu wumĕžiš?* 17. Njech jeno, kaž jemu Bĕh wudźĕli, kaž kćždeho Bćh powola, tak klrodźi, a kaž we wšitkiclr cyrkwjach wuĕu.* 18. Bu-Ii nĕchtć jako wobrĕzany po- wolany? njenaćehń scbi wobrĕzk. Bu-Ii nechtć we wobrĕzkn powołany? njedaj so wobrĕzać. 19. Wobrĕzanje niĕo njeje a wobrĕzk niĕo njeje, ale wobkcdźbowanje Božich kazni.* 20. Kćždy wostań we powołanju, w ko- trymž je powołany. Efes. 4, 1 21. Sy-li jako wotroĕk powołany? njecli ćc to njestara; ale mćžeš-li swobodny być, wužij radši to.* 22. Přetož štćž bu w Knjezu powołany jako wotroĕk, je Knjezowy wuswobodźenc; tohorunja, štćž bu jako swobodny po wołany, je wotroĕk Khrystusowy.* 23. Droho sće wukupjeni, njebudźće wotroĕcy ĕłowjekow. 24. W ĕimž je kćždy powołany, bratřa, w tom njech wostanje před Boliom* 25. Wo knježnacłi pak nimam přika- znje Knjezoweje; radu pak dawam, jako tćn, kotryž je wot Knjeza wobhnadźcny, zo by swĕrny był.* 26. Mam tohodla za to hrožaceje nuzy dla, zo je za ĕłowjeka derje, tajki wostać* 27. Sy-li zwjazauy k žonje, njepytaj rozwjazanja. Sy-li njewjazany wot žony, njepytaj žonu* 28. Sy-li pak sebi žonu wzał, njcjsy zhrešił; a je-li so knježna wudała, njeje zhrĕšiła; tola ćĕsnosć ćĕła zmĕja tajcy. Ja pak was (z tym) přepušćam* 29. Tuž praju to, bratřa: Čas jc krćtki;* zbywa jcnož, zo bycliu tež ći, kotřiž žony maju, byli, jako bychu je njemĕli. 30. A kotřiž płakaju, jako bychu nje- płakali, a kotřiž so wjesela, jako bycliu so njewjeseleli, a kotřiž kupuja, jako bychu njemĕli. 31. A kotřiž tćn swĕt wužiwaju, jako bychu jćn njewužiwali;* přetož podoba tolio swĕta hinje. tež k swjatosćenju duše dowjeso, tak zo wćn křesćansku wĕrnosć spoznaje a křesćanstwu so při- wobroći; podobnje maju tež njekřćene dźeći dźel na swjatosći swojeju staršeju, wĕzo jenož na zwonkownej swjatosći. Štož pola Židow płaćeše, zo kćždy z pohanom wobkhadźowacy so znječisći, njesmĕ so na křesćanow nałožeć. — 15. ITdyž njeweriwy sam tajke mandźelstwo wopušći, jo tež wĕriwy wot swojeje winowatosće wotwjazany, dokelž dźe by hewak poddaty wostał njeznjesliwym wobstojnosćam, a liy w stajnym njepokoju žiwy był, mjez tym zo je nas Boh přez křesćanstwo tola k wĕrnemu pokojej powołał. — 16. Tež nadźija, zo by so njewĕriwy wobroćił, je słaba, a nježada sebi tak ćežki wopor. — 17. W tych samycli zwonkownych wotistojenjacli, w kotrycliž Boli nĕkoho křesćanstwej powoła, njech wostanje. — 19. Pawoł naspomina nĕkotre tajke zwonkowne wobstojenja, jako woiirĕzanje a wotročstwo; štož je wolirĕzany, njech wostanje, a tohorunja, štćž njeje wobrĕ- zany, njedaj so wobrĕzać, dokelž za kralestwo Bože je to cyle bjez wliwa; jeno štož je po Božicb kaznjach žiwy, ma nadźiju na wĕčnu zbožnosć. — 21. t. r. njemĕj kedźbu, liač sy we wotrocstwje abo hač sy swobodny, liaj, hdy by so swobodny sčinić nuilił, wostań radšo wotročk, wužij z podwolnym podćisnjenjom tule wobst-ojnosć k swojemu spomoženju. — 22. W křesćanskim powołanju njerozdźĕla so lud do swobodnyeli a wotročkow abo njewolnikow, ale tu je wotročk swobodny, a swobodny je wotročk; koždy je swoboduy, dokelž je wuswobodźeny wot wotročstwa hrĕcba, a koždy je wotrock, dokelž Khrystusej słuša a jenm słuži. — 24. t. r. njech je ze swojimi wobstojnosćemi spokojny, zo by w nich Bože spodobanje mĕł. — 25. Maju-li so knježny wudać abo nic, nima s. Pawoł kaznju wot Knjeza, kaž w nastupanju mandźelstwa, ale jeno radu, kotraž pak za křesćanske žiwjenje wjele płaći, dokelž tiĕ s. Pawoł wot, Boha za swoju swĕru wulke hnady dostał. — 26. t. r. nježenjcny wostać. Pawoł praji, zo je to najlĕpje přesćĕłianjow dla, kotrež na křesćanow čakaju. — 27. Kćždy wostań kaž bu powołany, mandźelski wostań w mandźelstwje, a to je přikazane; nježenjeny nje- žadaj za mandźełstwom, ale wostań nježenjeny, tola tuto je rada. — 28. llorja, kotrež na nas čakaju, budźa za ženjenyeli strašniše. Ja pak přeju, zo bychu was skerje přelutowałe. — 29. Cas, kotryž mamy hač do přikliada Khrystusoweho, je krotki, t. r. čas našeho žiwjenja. — 31. Nichtć