Volltext Seite (XML)
List s. japoštoła Pawoła na Romskicli, 4. 5. 229 17. (Jakož je pisaue: „Wotca nmohicli ludow postajich će“,) před Bohom*, ko- tremuž wdn werješe, kotryž wožiwja mortwycli, a wola to, štož njeje, zo by hylo;** l.Mojz. 17, 4. 18. Kotryž (Abraham) přećiwo nadźiji do nadžije werješe, zo budźe wotc mno- hich ludow, po tom, štož hu jemu pra- jene: „Tak budźe twoje symjo." 1. M6jz. 15, 15. 19. A njewoslabnywši \ve wĕrje, nje- dźiwaše na swoje zmortwjene ćĕło, lidyž hĕše hižo wokolo sto lĕt, a na zmort- wjeny žiwot Sary. 20. A tež wo slubjenju Božim nje- dwĕlowaše z njedowĕru, ale bu posylnjeny we wĕrje, dawajo Bohu kliwalbu, 21. A dospołnje wĕdźo, zo mćže, štož- kuli je slubił, tež sčinić. 22. Tohodla tež bu jemu to přilieene k sprawnosći.* 23. To pak njeje pisane jeno za njeho, zo by jemu přiličcne było k sprawnosći, 24. Ale tež za nas, kotrymž budźe přiličcne, hdyž wĕrimy do toho, kotryž jc wot mortwych zbudźił Jĕzusa Khry r - stusa, našeho Knjeza, 25. Kotryž bu podaty dla našich lirĕ- cliow, a wstany wot mortwych dla na- šelio wosprawnjenja.* STAW V. Wosprawnjoiii z wery radujemy so nic jeno w na- (lźiji, ale tež w přećiwnosćach; přetož hdyž je Khrystus za nas hrešnikow wuinreł, wozboži nas ćim bćle jako z jelio krwju wosprawnje- nycli; a jakož smy přez jenićku Hadamowu njeposłušnosć zhrešili a wumreli, tak wospraw- nimy so přez posłušnosć jenoho Khrystusa z mnohich hrechow k žiwjenju. Wosprawnjeni potajkim z wĕry, mamy pokoj z Bohom přez našeho Knjeza Jĕ- zusa Khrystusa,* 2. Přez kotreliož tež smy dćstali při- stup přez wĕru k tej hnadźe, w kotrejž stojimy a so khwalimy nadźije na kras- nosć dźĕći Božich.* Ef. 2, 28. 3. Tola nic jeno to, ale khwalimy so tež w horjach, wĕdźicy, zo horjo skutkuje wutrajnosć; Jak. 1, 3. 4. Wutrajnosć pak doswčdčenje, do- swĕdčenje pak nadźiju; 5. Nadźija pak njezahańbuje, dokclž lubosć Boža je wulinjena w našich wu- trohacłi přez Duclia swjateho, kotryž jc nam daty.* 6. Přetož k čomu je Khrystus, lidyž bĕchmy hišće słabi, w (postajenym) času za bjezbćžnych wumrčł?* Ilebr. 9, 14; I. I’etr. 3, 18. 7. Lčdma dźĕ štć za sprawneho wu- mrje; přetož za dobroćerja wumrĕć snadź by nčciitć so zwažił.* 17. l’řed llohom, t. r. po Božej woli, hu Abraliam wotc mnohieh ludow abo wšĕcli ludow, kotrež wĕrjacliu do Jezusa Klirystusa, Abraliamowelio potomnika. ** Abraham spušćeše so cyle dowernje na Božu wšohomoc, liotraž mortwe wožiwja, a tomu byće dawa, štož njebĕ. — 22. Abraha- mowa kruta wĕra přiliči so jemu k sprawnosći, kotruž mćže čłowjek jeno po křesćanskej wučbje přez Klirystusa dćstać; tola tež Abraham je na Khrystusa swoju nadźiju stajał, dokelž liłowne wobjeće slubjenja Boželio bĕ, zo budźa přez jenolio z jeho potomnikow, t. j. přez Jĕzusa Klirystusa wšitke ludy žolmowane. — 25. Abraliamowa kruta wĕra je přikład za uas; tež my, cheemy-li wo- sprawnjeni być, dyrbimy runje tak kruće wĕrić do Bolia a toho, kotrehož je wćn podał za naše wumćženje, Jĕzusa Khrystusa. V. 1. Swjaty l’awoł wopisuje nĕtko płody wosprawnjenja — pokoj z Bohom, krutu nadźiju na zbćžuosć, sćerpnosć w liorju a lubosć. — 2. l’řez Khrystusa přińdźemy k wužiwanju lmadow, kotrež nam w swjatej cyrkwi so wudźĕleju, a k wĕčnej zbćžnosći. — 5. Nadźija wĕčneje zbćžnosće wob- kruća nas w křesćanskim žiwjenju, tak zo sćerpnje ćerpimy, a w ćerpjenjach swoju wobstajnosć ]iokazamy r , a z tym w nadźiji přibĕramy, kotraž nas njezjeba, dokelž je wobkrućena přez lubosć Iiožu. — (i. Zo nadźija wĕčneje zbćžnosće njejeba, spćznawamy tež ze smjerće našelio Knjeza Jĕzusa Khrystusa; lidyž jo wćn za nas lirĕšnikow wumrĕł, wumćže nas zawĕsće tež wot Boželio lmĕwa; w času, t. r. w prawym easu, lulyž bĕ čłowjestwo za wumćženje přihotowane. — 7. Z tyeh słowow dyrbimy wulku łubosć našelio zbćžnika spoznać, dokelž so ujestawa, zo by nĕchtć za druhelio wumrĕł, byrnje sprawnelio, kotryž pak jemu bližši njeje; za toho snadź, kotryž je jenui dobroty wopokazał, wnmrje hižo skerje, to pak je wulka lubosć; tola Jĕzus je za hrĕšnikow, po- tajkim za njepřećelow wumrĕł, a tym swoju njesmĕrnje wulku lubosć zjewił. 16