Volltext Seite (XML)
S. Jana, 5. 141 27. A je jemu mdc dal, sudźenje dźer- žeć, dokelž je Syn elowjeka* 28. Njedźiwajće so tomu; přetož přiń- dźe hodźina, w kotrejž wšitoy, kotřiž su w rowacli, wuslyša hlćs Syna Božeho; 29. A pćudu, kotřiž su dobrc činili, na liorjewstaće žiwjenja, kotřiž pak su zle skućili, na horjewstaće sudu. Mat.25,46. 30. Ja njemćžu sam wot sebje nieo einić. Jako słyšu, tak sudźu, a mćj sud je sprawny, dokelž njepytam swojeje wole, ale wole toho, kiž mje pćsla. 31. Swedeu-li ja wo sebi samom, njeje moje swedeenje prawe.* 32. Druhi je, kotryž swedei wo mni, a wem, zo je prawe jelio swedeenje, ko- trcž wo mni swedči. Mat. 3, 17; wyše 1, 15. 33. Wy sće slali k Janej, a wćn je swčdčił prawdźe. 34. Ja pak njepřijimam swčdčenje wot člowjeka; ale praju tn,zo by.šće zbćžni byli.* 35. Wćn bčše sweca horjaea a swećaca. Wy pak chcyšće na khwilu so powjeselić w jeho swĕtle.* 36. Ja pak mam wjetše swĕdčenje dyžli Janowe; přetož skutki, kotrež je mi Wćte dal, zo bych je dokonjal, tc skutki, kotrež ja činju, swčdča wo nmi, zo je mjc Wćtc pćslał. 37. A Wćtc, kiž mje pćsła, je sam wo mni swčdčił; wy (pak) njejsće ani jelio liłćs ženje słyšeli, ani jeho wobłičo wi- dźeli. Mat. 3, 17; 17, 5. 38. A jeho słowo nimaće we sebi zwo- stawace, dokelž tomu njewĕriće, kotrehož wćn pćsła.* 39. Pytaće w pismje, dokelž wy sełii mysłiće, zo maće wc nim wĕčne žiwjenje, a wono je, kotrcž swčdči wo mni.* 40. Ałe wy nochcećc ke mni přińć, zo byšće žiwjenje meli. 41. Khwalltu wot čłowjekow njepřijimam; 42. Ale spćznał sym was, zo lubosće Božeje nimaćc we sebi. 43. Ja sym přišoł w mjenje swojeho Wćtca,* a njepřijimaće mje; přińdźe-li drulii we swojim mjenje, toho přijmjeće. 44. Kak mćžeće wy werić, kotřiž jedni wot druliieh khwalbu přijimaće, a khwalbu, kotraž je wot Boha samoho, njepytaće?* 45. Njemysłće sebi, zo budu ja was wobskoržować pola Wćtea; je, kotryž was wobskoržuje, Mćjzes, na kotrcliož wy so nadźijeće.* 46. Přetož hdy byšće wy Mćjzesej wč- riłi, byšće snadź tež mi wčrili; přetož wo mni je wćn pisał. l.M6jz. 3,15; 22. 18; 49, 10; 5. Mojz. 18, 15. 47. Hdyž pak jeho pismam njeweriće, kak bndźeće mojim słowam wčrić? STAW YI. Z pjećimi khlebami a dwemaj rybomaj nasyći Jezus pjeć tysacow muži. Cekny tym, kotřiž clicyclm jelio za krala wuwołać. Po morju dźe k japo- štołam, wot wichora tam a sem mjetanym. Wuři wo njebjeskim khlĕbje, zo je sam khleb žiwje- nja, a jeho mjaso jedź, kotruž maju jesć, a jeho krej napoj, kotryž maju pić. Nĕkotři wuřow- 27. Jĕzus jako wořłowjeřeny Syn Boži abo Syn řłowjeka, kotryž je přez to, zo je řłowjeske słabosće na so wzał, řłowjekow wumožił, budźe tohodla jicli sudnik. — 31. t. r. mołiło moje swřdřenje so podhladne zdać, lidy by drubieh swedkow njebyło. — 34. Ja bych so powołać mćbł na Janowe swedřenje, kotrež je won swjatořnje wysokej radźe wo mni dał (wyše 1, 19); tola nje- trjebam řłowjeske swĕdřenje, ale jeno na nje spomnju, dokelž je za was date, zo byšće do njeho werili a tak zbožni byli. — 35. Možešće so přez to, štož won wo mni praješe, powuřić dać, ale wam spodobaše so jelio tak jasna wuřba jeno krćtki řas, b6rzy pak so na nju mjerzašće. — 38. Zwonkownje jeno dźeržiće so słowa liožeho, we wašej wutrobje pak wono tak njewostawa, zo by was pohnuło, wĕrnosć přijeć a dobre skutki dokonjeć; wina toho je, zo tomu njewĕriće, kotreliož je Wotc posłał, a kotryž hakle słowo stareho zakonja rozswetluje. — 39. We starym zakonjn po- kazuje so jasnje na zbćžnika, baj cyły stary zakoń mćže liakle so prawje zrozyniić, hdyž so na Khrystusa poćaliuje, won dostanje iiakle swoje prawe rozswĕtlenje přez nowy’zakoń. — 43. t. r wot njeho posłany. — 44. Kak m6že wĕra, kotraž sebi ponižnosć a sebjezapřeće žada, wam so spodobać, kotřiž jeno za řłowjeskej řesću žadaće, za kliwalbu před Bohom so njestarajcy? — 46. Mćjzes budźe přećiwo wam swĕdřić, dokelž jeho słowam njewĕriće.