Volltext Seite (XML)
Z a w o d. Wo swjatym pismje. 1. Sto jc s. pisino a kajkc ma so wudaicać. „\\jelekroć a wšelako je lloh nĕhdy k wdtcam rĕĕał jiřez profetow; najposledy pak w tutych dnjacli jo k nam rĕčał přez swojeho Syna.“ Hebr. 1, 2. Z tutymi słowami wuĕi japoštoł Pawoł, zo je dobroćiwy B6h wot spořatka a wšelako čłowjekow rozwu- Cował a jim so wozjewjał. Tak dopominaše wćn w paradizu prĕnjeju stai'šeju na poćah, w kotrymž staj wonaj a po nimaj jeju potomnicy k swojemu stworićerjej a k druhiin stworjenjam, a wozjewi jimaj swoju wolu z wosebitej kaznju. A lidyž břštaj prĕnjej staršej Božu kaznju přestupiwši zhrĕšiłoj a prjedawši zwjazk přećelstwa roztor- hłoj, připowĕdaše jimaj ćežke khostanje, kotrož na njeju a na wšitkich potomnikow přińdže, slubi pak hnydom přicliodneho Wumćžnika. Wĕri\ do jeniĕkeho Bolia a na- džija na slubjeneho Zbćžnika zdžerža so jeno w pobožnych sw6jł)ach patriarcłiow a w israelskim ludže z dalšimi zjewjenjemi Božimi, z kotrymiž patriarchowje, jako Noe, Abraham, Isaak, Jakub, J6zef, a profetowje, jako Mćjzes, Samuel, Elias a druzy sw6j lud před přibćžstwom pohanstwa zakitadm a w swĕrje k wĕrnemu Bolm wobkrućachu. Tohodła namakamy w mjenje zdžĕłanym israelskim ludže bohaty pokład swjatych wĕrnosći a mudrych přikazni a woprawdže spodžiwnych nabožnych zarjado- wanjow, kotrež sebi hinak wujasnić njemćžemy, haĕ z Božeho njeposrĕdneho powuĕenja. Najdospołnišo pak je B6h k ĕłowjekam přez swojeho jenorodźenełio Syna Jĕzusa Khrystusa rĕĕał a so wozjewił. W nim „bydli cyła połnosć Božstwa woprawdźe“. Kol. 2, 9. W6n ,je wotbłyšć a podobnosć jeho byća“. Ilebr. 1, 3. We nim bĕ widźeć „krasnosć jenorodźenelio wot Wćtca, połneho miłosćo a prawdy“. Jan. 1, 14. W6n je wšitko wučil, štož ma čłowjek wĕrić a činić, zo by zbćžny był. Wĕrnosće, kotrež je B6h wot spočatka přez profetow a najposledy najdospołnišo přez swojeho jenorodźeneho Syna wozjewjał, sp6znawamy z dźĕla ze swjateho pisma, abo biblije, z dźĕla z cyrkwinych podawiznow abo tradicije. Swjate pismo je zbĕrka knihow, kotrež su pod pohnuwanjom Ducha swjatelio pisane a jako słowo Bože wot cyrkwje připćznate. Wono mjenuje so „biblija“ t. r. kniha, dokelž je swjate pismo mjeze wšĕmi knihami najwosobniša a najspomožniša. 1. Spisy swjateho pisma drje su wot čłowjekow pisane, ale wobsahuja bćžsku wĕdomosć. Profeta Jeremias powĕda na spočatku swojeje profetiskeje knihi, kak bu wot Bolia pohnuty, zo by swojenm ludej Bože wĕrnosće abo prawdy připowĕdał: „A rjeknych: A, a, a, Knježe Božo, ja njejsyin zwučeny Tĕčeć, dokelž sym jakož dźĕćo. A Knjez praji ke mni: Njepraj, sym jakož dźĕćo, přetož na čož će pćsćelu, pćńdźeš, a štož ći poruču, budźeš wozjewjeć. 11 Jer. 1, C. 7. A štož profeta Jeremias wo sebi powĕda, to sta so wšitkim spisaćerjam swjateho pisma, wot prĕ- njeho, kiž nam stworjenje swĕta wopisuje, hač do poslednjeho, swjateho Jana, kiž ze swojim zjewjenjom zbĕrku knihow swjatelio pisrna wobzamkny. Na poslednim koncilu