Volltext Seite (XML)
S. Mateja, 24. 25. 43 32. Wot figowca pak wukńee přirunanje: H<lyž jelio lialza liižo woiulodnje a lisce wurosce, wesće, zo je leće hlizko. 33. Tak tež wy, lidyž to w.šitko wu- hladaee, wčzće, zo je won hlizko před durjenii. 34. Zawerno praju wam: Tuton splah njezańdže, hae so to wšitko stanje. 35. Njehjo a zeinja zańdžetaj, moje slowa pak njezańdu. Mark. 13, 31. 3(5. Wo tom dnju pak a tej liodžinje nielito njewe, ani jamlžele w njebjesach, kliiha Wotc sam. 37. Kaž pak be w Noeowyeli dnjaeh, tak hudźe tež přikhad Syna elowjeka. 1. M6jz. 7, 7; Luk. 17, 26. 38. Přetož jako w dnjach před lijeńeu jčdźaehu a pijaciiu, so ženjachu a so wudawacliu, hač do toho dnja, na kotrymž Noe do arehi stupi, 39. A njespńznachu, hae lijeńea přińdźe a wšitkich wotewza, tak budźe tež při- kliad Syna čłowjeka. 40. Tehdy budźetaj dwaj na polu, jedyn hudźe wzaty, a druhi wostajeny. 41. Dwĕ budźetej mlčć na mlynje, jena hudźe wzata, a druha wostajena.* 42. Kcdźbujee tohodla, dokelž njewĕsee, w kotrej hodźiuje waš Knjez přińdźe. Mark. 13, 33. 43. To pak wezće, zo, hdy by hospodař wčdźal, w kotrej hodźinje paducli přińdźe, hy zawčsee kedźbował, a by njedał so łamae do swojeho domu. i, u k. 12, 39. 44. Tohodla budźće tež wy přihotowani, dokelž Syn čłowjeka přińdźe w hodźinje, kotruž njewčsee. 45. Stń, mčniš, je swčrny a rozoniny wotročk, kotrehož je jelio knjez nad swoju eelcdź stajil, zo by jim jčdź dawał w pra- wym času?* 4(5. Zbńžny je tńn wotročk, kotrehož jeho knjez přišedši namaka tak činjaeeho. Zjcwj. 16, 15. 47. Zawčrno praju wam, zo jelio postaji nad wšitke swoje kuhla. 48. Hy-li pak zły wotročk prajił w swo- jej wutrohje: Mńj knjez komdźi sopřińć; 49. A hy-li počał bie swojieh sobu- wotročkow, a jčse a pić z wopileami; 50. Přińdźc knjez toho wotročka na dnju, na kotrymž so njenadźije a w ho- dźinjc, kotruž njewĕ; 51. A wotstroni jelio, a da jemu jeho mzdu z tajcneami; tam budźc płač a kři- pjenjc zubow. Wyšc 13, 42; liiže 25, 30. STAW XXV. JSzus powcda přirunanja wo dźesać knježnaeli a wo talentach mjez wotročkow rozdźelenych, ko- trycliž knjez z cuzby so wrććiwši jednotliwych mytuje abo khosta po jich zasłužbach. Posledni sud před woči staja a tež winy mytowanja do- brycli a kliostanja złych. Tehdy budźe njebjeske kralestwo po- dobne dźesae knježnam, kotrež swoje lampy wzawši nawoženi a njewjesće na- přećiwo wuńdźeehu.* 2. Pjee z nicli pak bĕše njemudryeh, a pjeć mudryeh. 3. A pjeć njemudre,wzawši swoje lampy, njewzaohu sebi wolija sobu. 4. Mudre pak wzachu z lampami wolij we swojich sudowjaeh.* 41. Jara wjele, liaj połojca ludu zahinje. — 45. Štć je swčrny, podwolny wotročk, kiž stajnje na wužitk swojeho knjeza mysli? Jo to tćn, kotryž w kćždym času swoju winowatosć dopjelni, dokelž mćže jeho knjez w koždym času přińć a zamołwjcnje žadać? abo tćn, kiž mysli, zo je knjez lnšće daloko, a toliodla tež z dopjelnjenjom swojich winowatosćow so komdźi? Tute słowa płaća japoštołam, a potom wšitkim duchownym předstajenym, ale tež wšitkim, kotřiž su bjez starosćo za swojich poddatych žiwi. XXV. 1. Při židowskicli kwasach přikhadźeše nawoženja ze swojimi towařšemi wječor do nje- wjesćineho domu, hdźež jeho knježny ze zaswčćenymi swčcami wočakowachu, a hdźež hč potom swjatočny kwas. Njebjeska zbožnosć přirunuje so husto z kwasom, zo by njezapřijimna radosć nčkak za zapřijeće bliže so stajiła. — 4. Swčca w lampje znamjenja wčrn, a wolij (lobre skutki, z kotryraiž so wera dopokaže. Jako swčca hasnje, hdyž wolija nima, tak tež je wĕra bjez dobrych skutkow mortwa.