ktory vzdoruje cisärovi aj päpezovi, Wagnera zaujal do takej miery, ze si k opere säm napisal libreto (ako to neskör urobil aj v d’alsich operäch). Libreto okrem romanticko-hrdin- skych postojov obsahuje aj mohutne davove sceny a sa- mozrejme intrigy, üklady, boje i milostne sceny, t. j. vsetko to, co predpisovali dobove zvyklosti. Opera je zalozenä na pribehu zivota rimskeho tribüna l’udu — Cola Rienzi- ho (1313 - 1354), ktory chce v boji proti svojvöli a ütlaku patriciätu obrodit’ dävnu rfmsku republiku a zabezpecit’ tak ochranu präv l’udu. Rienzi spociatku v mene spravodlivosti bojuje vit’azne, avsak intrigy sl’achty podporovanej päpezom obrätia proti nemu prostych l’udi. A tak napokon hynie pod ruinami Kapitolu podpäleneho tym l’udom, ktoreho präva chränil. Hoci ide o jednu z Wagnerovych opernych prvotin, ktore sa este nevyznacujü osobitost’ami smerujü- cimi k tvorbe novoromantickej opernej drämy, predsa len svojim rozsahom a vypravnost’ou vo svojej dobe predstihla dovtedajsie operne diela. Predohra sa este nevyznacuje wagnerovskou orchesträlnou uhladenosfou. Chyba jej aj prepracovanost’ formovej struktüry a urcitä harmonickä lahkosf, no napriek tomu v sebe ukryva vel'ke dramatic- ke napätie. Vyrastä zo vsetkych hlavnych motfvov vzru- senych opernych scen. Üvodny tön predohry je pol’nicou, volajücou Tud k obrane republiky. Sirokä melödia v släci- koch je prevzatä z Rienziho modlitby za zdar a vitiazstvo demokracie. Modlitba doznie a Orchester prinäsa hrozive varovne motivy. Kantilena sa opakuje v novej instrumentä- cii. Pomaly üvod vystrieda Allegro energico, ktore je tema- ticky viazane k davovej scene vyzvy Rienziho k rimskemu l’udu do boja proti utläcatel’om (motiv revolucneho zboru Santo spirito cavaliere). Ai po tejto vyzve sa ozyva druhä hlavnä tema (s charakteristickymi talianskymi a francüz- skymi näzvukmi) prevzatä z dvojspevu ansämblu, ktory prevoläva Rienzimu slävu. Napätie i nadsenie sa stuphuje a predohra smeruje k triumfälnemu pochodu a vifaznemu, efektnemu zakonceniu. V roku 1840 mal Wagner uz partitüru opery Rienzi, po- sledny tribün (WWV 49) hotovü. Premiera opery sa konala o dva roky 20. oktöbra 1842 na doskäch Hofopery v Dräz- d’anoch, kde sa skladatel’ stal dirigentom. Hudobny vyvoj v proletärskom Rusku bol v prvych troch deceniäch 20. storocia nesmierne rozporuplny. V porevo- lucnych casoch sa hudobnici rozdelili do dvoch täborov. Asociäcia proletärskych hudobnikov (1923) odsudzova- la nielen avantgardnü hudbu, ale aj „burzoäznu" klasickü
