Vznik Symfönie c. 7 A dur op. 92 spadä, podobne ako vznik Symfönie c. 8 F dur op. 93, do obdobia rokov 1811 - 1812. Ak sa zamyslime nad dramatickymi udalost’ami doby, vr- choliacimi poräzkou napoleonskych vojsk v Rusku (1812) a näslednou bitkou närodov pri Lipsku, umocnenymi citovym sklamanfm, rodinnymi a financnymi t’azkost'ami Beethovena, uvedomime si nesmiernu vnütornü vyrovna- nost’ a zivotnü silu skladatel'a. Obe symfönie sü naplnene radosfou a sfastim, srsia temperamentom a jasajü v bujarej veselosti. Siedma symfönia, nazyvanä Wagnerom „apoteö- zou tanca“ ci inymi priaznivcami „nadsenym dionyzovskym pochodom“, je väsnivym objatim a dychtivym vykrikom cloveka po neznicitel’nej viere k zivotu. Este aj po pätnästich rokoch od vzniku symfönie povazoval francüzsky muziko- lög Castil-Blaze (vlastnym menom Francois-Henri-Joseph Blaze) finale tejto symfönie za „hudobne sialenstvo“ a Fran cois-Joseph Fetis vyhläsil, ze je to „nezrozumitel'ne dielo, ake möze stvorit iba geniälny, no chory mozog“. Mnohe miesta tejto symfönie doslova sokovali vtedajsich milovnlkov hudby a odsudzoval ju aj klasicky zalozeny Carl Maria von Weber. Aj preto bola odbornikmi i publikom dlho ocenovanä predo- vsetkym druhä cast’symfönie (Allegretto). Vystizne, i ked’pa- teticky, posüdil Symföniu A dur Richard Wagner: „Beethoven sa pustil na bezhranicny Oceän, na more svojej nekonecnej tüzby. No na bürlivü plavbu sa vybral na obrovitom koräbe, postavenom z pevneho dreva a fazke kormidlo chytil mocnou rukou; vedel, aky je ciel’jeho cesty a bol odhodlany ho dosiah- nui... Chcel zmerat samy hranice Ocednu a objavit zem, co musela bytniekdeza pustymi vodnymi plähami“. Dodnes näs tato symfönia unäsa zivotnym elänom a az extatickou vese- losfou, vrcholiacou v bürlivo roztancovanom finale. Symföniu c. 7 Beethoven pisal od leta 1811 do 13. mäja 1812 a na prvom vydani z roku 1816 v Steinerovom viedenskom nakladatel’stve niesla nemecky näzov Siedma vel’kä sym fönia v A dur a venovanie risskemu gröfovi Moritzovi von Fries. Premiera Symfönie c. 7 A dur op. 92 zaznela pod tak- tovkou samotneho autora 8. decembra 1813 v säle Vieden- skej univerzity. Beethoven, ktory kedysi musel s üpornou hüzevnatost’ou zäpasif za presadenie kazdej svojej noty, mal nähle so 7. symföniou üspech. Vykriky „... jasotu ... predcili vsetko, co bolo mozne do tej doby v koncertnej säle zazit“ povedal Anton Felix Schindler, prvy Beethovenov zivoto- pisec. Beethoven aplaudujücemu publiku, prostym l’ud’om i honosnej sl’achte, odpovedal: ,Ysetkych näs naplha len cisty cit läsky k vlasti a radostnej obete nasich sil pre tych, ktori näm sami tol'ko obetovali“ Autorka textu: Alena Cierna
